reklama

Je opozícia skutočne taká neschopná?

Pri pohľade na takmer 50 percentné preferencie Smeru-SD a nízku podporu opozície si veľká časť médiami vytvorených politológov potvrdila svoj už dlhodobo omieľaný názor o hlbokej kríze súčasnej opozície. Je ale opozičná časť straníckeho spektra skutočne taká neschopná, že nedokáže strhnúť verejnú mienku na svoju stranu? Ja tvrdím: nie je. Je síce na tom v porovnaní s ľavicovým spektrom podstatne horšie, ale pýtam sa, bolo to vari niekedy inak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Porovnanie voličskej podpory dnešnej pravice a ľavice + HZDS vychádza vždy v neprospech pravicových strán.   Rok 1992 : KDH + Maďari + DS-ODS = cca. 20%.

HZDS + SDĽ = cca. 53%.  

Pripočítajme k tomu podporu SNS a vyjde nám podobné číslo, aké dnes prisudzujú prieskumy verejnej mienky súčasným stranám vládnej koalície. A k tomu som ešte nepripočítal 4% od sociálnych demokratov. Rok 1994 : KDH + MK + DÚ = cca. 29%.

HZDS + SDĽ + ZRS = cca. 51%.

Rok 1998:SDK + SMK = cca. 35%. SDK však len ťažko považovať za pravicovú stranu, nakoľko v rámci nej sa o voličské hlasy uchádzali aj predstavitelia sociálnych demokratov a zelených. Jadro však tvorili pravicové strany. Pravica dosiahla celkom pekný výsledok, ale po štvorročnom bačovaní Mečiarovej koalície sa tomu nemožno vôbec čudovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

HZDS + SDĽ + SOP = cca. 49%.  

(Priradiť SOP k ľavici je z mojej strany možno odvážne, ale dovolil som si to vďaka jej prvému predsedovi, bývalému vysokému komunistickému funkcionárovi. Uvedomujem si však, že šlo o marketingový produkt TV Markíza, ktorý oslovil najmä ideologicky nevyprofilovaných voličov. Z nich až 15% volilo o štyri roky neskôr Ruskovu ANO a možno predpokladať, že dnes by veľká časť z nich volila Smer-SD). Rok 2002 :SDKÚ + KDH + SMK = cca. 34%. S ANO 41%.

HZDS + Smer + KSS = cca. 39%. S Gašparovičovým HZD 42%.  

ANO sa vyviezla na mediálnej podpore Markízy v podobe ostrej kritiky prvej Dzurindovej vlády. Navyše ochota podpredsedu Lintnera ísť do vlády radšej so Smerom, než s SDKÚ, vypovedá o ideologickej nevyzretosti tohto marketingového produktu.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vznik tesnej koalície pravicových strán nebol výsledkom úspešnej politiky prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ale neschopnosť spolupráce medzi Annou Malíkovou a Jánom Slotom. V prípade úspechu SNS by koalícia Smer-HZDS-SNS a nedajbože KSS možno vznikla o štyri roky skôr. Rok 2006 : SDKÚ-DS + KDH + SMK = cca. 38%.

Smer-SD + ĽS-HZDS + KSS = 52%.  

Hoci SDKÚ-DS prezentovala výsledky volieb 2006 ako úspech (získala o 3% hlasov viac), v reálnych číslach prišla o viac než 11 tisíc voličov. Horšie dopadlo KDH, ktoré si svoju pozíciu v percentách síce obhájilo, v skutočnosti prišlo o viac než 40 tisíc voličov. Strata podpory na úkor pravicových strán po ťažkom reformnom období je v každej demokracii prirodzená, takže senzáciu by som vo výmene vlády nevidel.  Súčasné prieskumy verejnej mienky nehovoria o výrazne odlišných číslach. SDKÚ-DS + KDH + SMK = cca. 26-30%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smer-SD + ĽS-HZDS = cca. 54%.  

Ak sa pozrieme na rok 2006, padne nám do oka nápadne nízka podpora pre Dzurindovcov v prieskumoch verejnej mienky a naopak prekvapujúci pozitívny výsledok vo voľbách. U Maďarov možno predpokladať klasických desať percent, nech je predseda čert alebo diabol. Najhoršie na tom budú zrejme kresťanskí demokrati. Súčet hlasov súčasných opozičných strán sa teda pohybuje vždy na úrovni cca. jednej tretiny súčtu hlasov zúčastnených voličov. V čom sa teda odlišuje rok 2008 od rokov 1992 alebo 1994? Takmer v ničom, možno len v tej štatistickej odchýlke.  

Mentálne sa voličský elektorát z dlhodobého pohľadu výrazne nemení. Dve tretiny voličov spája pozitívny vzťah k silnému vodcovi, sociálnemu štátu, vysokej miere populizmu. Tretiu tretinu viac skutočností rozdeľuje, než spája. Spája ju pohľad na socio-ekonomické reformy, rozdeľujú hodnotové orientácie. A teraz hovorím o spoločnosti, nie o politických stranách. Lenže to mnohí mediálni analytici nevedia pochopiť. Tí aj naďalej snívajú o veľkej pravicovej strane a bipolárnom straníckom spektre. Lenže to je možné len v spoločnostiach s homogénnou politickou kultúrou, ku ktorej tá na Slovensku zďaleka nepatrí.    

Radoslav Štefančík

Radoslav Štefančík

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Keď budem niekým významným, tak to sem určite dopíšem. Zoznam autorových rubrík:  Príbehy z KocúrkovaPozdravy z HňupoviecSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu